Zelená móda postupne získava na sile. Okrem životného štýlu a triedenia odpadov sa ekologické správanie môže vzťahovať aj na celkom praktické činnosti – napríklad na výstavbu. Silným argumentom zástancov zodpovedného prístupu k výstavbe sa, navyše po rokoch investícií, stáva jej ekonomická výhodnosť.
Napriek tomu, že pod pojmom ekologická výstavba (prípadne „udržateľná architektúra“) predovšetkým chápeme stavby z prírodných materiálov, s využitím obnoviteľných zdrojov energie a podobne, ekologické aspekty môžeme nájsť takmer v každej fáze rozhodovania sa o budúcej podobe domu. Otázkou je, či sa v našich podmienkach dá vôbec dosiahnuť potrebný ekologický rozmer.
Ekologická architektúra?
Podľa niektorých autorov je takéto spojenie neprípustné – architektúra totiž predovšetkým vzniká ako obrana proti prírode – vlhku, zime… V súčasnosti sa používa termín „udržateľná architektúra“. Tento koncept zahŕňa nielen oblasť enviromentálnu, ale i sociálnu a ekonomickú.
Pozemok
Ak sa rozhodujeme o výstavbe rodinného domu, „zelená cesta“ sa môže začať prakticky od výberu pozemku. Nejde pritom len o parcelu, ktorá by nemala ležať na kontaminovanej pôde. Pri zodpovednom výbere pozemku uvažujeme o celkovej lokalite – príliš odľahlé miesto zbytočne zvyšuje eneregetické nároky na výstavbu – teda pokiaľ sa nepustíte do drevenice či zrubu pod lesom, kde je jedinou využívanou energiou sila ľudských rúk. A na druhej strane treba z úvah o vhodnej lokalite vylúčiť urbanisticky nové územia satelitných štvrtí, ktoré nemajú prakticky žiadnu kontinuitu s pôvodnou výstavbou. Už zo svojej podstaty sú jazvou na tvári prímestskej krajiny – vybudované na úradne premenenej poľnohospodárskej pôde. Ak hľadáte pozemok s čo najmenšou ekologickou stopou (pozri rámček), orientujte sa na existujúcu zástavbu – rekonštrukcie existujúcich domov, delené pozemky či prieluky. Cieľom by malo byť podpísať sa na tvári krajiny čo najmenej výraznou linkou. A, samozrejme, vybrať si miesto s čo najlepšou infraštruktúrou, ktoré nás nebude zbytočne nútiť využívať individuálnu dopravu. Ako hovorí architekt Juraj Hermann: „Najekologickejším dopravným prostriedkom je výťah.“
Materiál
Akési synonymum výrazu „ekologická stavba“, predstavujú domy postavené z tehál z nepálenej hliny alebo drevostavby. Ak teda zvolíte jednu alebo druhú technológiu, zdanlivo sa nemôžete mýliť. Okrem tradičnej predstavy o ekomateriáloch do hry vstupujú aj výrobcovia dominantných stavebných materiálov odkazujúcich na prírodný pôvod vlastných výrobkov (napríklad hliník, sádra, vápno, cement, kremičitý piesok a voda v prípade pórobetónu, prírodné zdroje v prípade keramických materiálov a pod.) Okrem „pôvodu“ treba uvažovať aj o prípadnej možnosti daný stavebný materiál po dožití stavby s minimálnym energetickým vstupom recyklovať s minimálnym prídavkom nerecyklovateľných materiálov. Preto niektorí výrobcovia stavebným materiálov vynakladajú obrovské prostriedky na to, aby potenciálnych zákazníkov presvedčili, že ekologický je práve ich výrobok (pozri rámček „greenwashing“). Zdôrazňujú pritom už spomínaný pôvod, suroviny potrebné na výrobu, technologický postup, energiu vynakladanú na výrobu, dopravu či spôsob recyklácie. Spomínaní výrobcovia pritom nezabudnú poukázať na ekologické rezervy zjavne ekologických výrobkov – chemickú úpravu a ochranu dreva, „nečistú“ skladbu drevených sendvičových konštrukcií a podobne. Pri výbere toho najzelenšieho materiálu navyše nemôže byť určujúca ani tradícia. Inak spoľahlivý radca zlyháva zoči-voči moderným technológiám. Inými slovami – je ekologickejšia výstavba z kompletne recyklovateľného materiálu z obnoviteľných zdrojov (tradičný zrub) alebo taká, ktorá dokáže zužitkovať odpadové materiály z inej priemyselnej výroby (tehly plnené perlitom, keramzit a pod)? Oproti ekologickým puristom tak stojí „bledozelený“ pragmatizmus, zohľadňujúci súčasnú situáciu na trhu. V zásade je potrebné orientovať sa na recyklovateľné materiály (tu je podmienkou jednoduchá oddeliteľnosť rôznych zložiek konštrukcie), ktoré nepoškodzujú prostredie pri výrobe a ťažbe surovín, pri výstavbe, prevádzke či likvidácii budov. Ak teda chcete zvoliť zaručene ekologický materiál, je nutné informovať sa o všetkých aspektoch výroby a čítať medzi riadkami oficiálnych materiálov výrobcov.
Greenwashing
Pejoratívne označenie patrí projektom, výrobkom či aktivitám, ktoré využívajú nálepku „zelený“ alebo „ekologický“ čisto z marketingových či ekonomicky motivovaných dôvodov. Pritom ekologická priaznivosť sa dotýka iba ich časti a celkový vplyv na životné prostredie môže byť, naopak, negatívny.
Cieľom zodpovedného prístupu by malo byť využívanie lokálnych zdrojov – teda obmedzenie zbytočnej dopravy pri dodávkach materiálu i technológií. Vhodný harmonogram postupov zase umožní koordinovať prácu na stavbe tak, aby nedochádzalo k nežiaducim prestojom. Samotné načasovanie začiatku stavby môže byť predmetom ekologického záujmu – napríklad s ohľadom na vegetačné obdobie rastlín na pozemku či v jeho blízkom okolí. V každodennej praxi sa však uvažovanie o tomto aspekte udržateľnej architektúry premieta do jednoduchej rovnice – čím rýchlejšie staviame, tým menej osobohodín nám stavebná firma naúčtuje. Tým skôr sa budete môcť presťahovať a celkovo obmedziť náklady. Menší zásah do prostredia tak prináša každému stavebníkovi i priame ekonomické výhody.
Ekologická stopa
Ide o umelo vytvorenú veličinu, ktorá určuje, koľko m2 zeme potrebuje jednotlivec pre svoj život. Táto hodnota zahŕňa všetko – od získavania potravín až po odpad, ktorý človek vyprodukuje. Uvádza sa v jednotkách plošnej miery. Vašu ekologickú stopu zistíte napríklad na stránkach http://www.hraozemi.cz/ekostopa/.
Šetrenie na pravom mieste
175846
Známa ekologická poučka vraví, že najlepšia energia je tá, ktorú ušetríme. Respektíve taká, ktorá sa vyrobiť ani nemusí, pretože spotreba domu či domácnosti je dramaticky nižšia, než bola v nedávnej minulosti. Výsledkom týchto tendencií je boom tzv. nízkoenergetických budov, resp. výstavba pasívnych domov či experimentálne až tzv. „nulových“ domov (problematike nízkoeneregetickej výstavby či pasívnym domom sa v našom časopise dlhodobo a pravidelne venujeme).
Tu sa ekologický aspekt znovu vzácne preťal s ekonomickým – nižšia spotreba energie = nižšie náklady. Typickým dôsledkom tohto prístupu je zateplenie – využitie tepelnej izolácie pri stavbe či rekonštrukcii domu práve za účelom obmedziť tepelné straty budovy. Súčasný trh ponúka niekoľko typov izolácií – dominantu predstavujú polystyrén (i v extrudovanej verzii) a minerálna vlna, občas sa i na našich stavbách stretneme s využitím polyuretánovej peny, penového skla, vákuovej izolácie a podobne. Ekologicky najprijateľnejší variant predstavujú izolácie na prírodnej báze – celulóza, slamené balíky, izolácia z ovčej vlny či na báze konope alebo ľanu.
Celý článok TU